Archeológovia hrebeň našli ešte v roku 2017 na nálezisku Lachiš, ktoré
bolo v staroveku mestským štátom a druhým najdôležitejším mestom
Judského kráľovstva. Nápis na ňom však dokázali analyzovať až vlani v
decembri, pričom prišli na to, že je napísaný kanaánskym písmom, ktoré
vzniklo pred 3800 rokmi.
Hrebeň je značne poškodený, no vedci odhadujú, že mal šesť širokých
zubov na rozčesávanie vlasov a 14 zahnutých zubov na vyčesávanie vší a
hníd. Mikroskopickým skúmaním sa zistilo, že na hrebeni sa ešte stále
nachádzajú časti vonkajšej membrány týchto parazitov, čo pomohlo
presnejšie určiť jeho účel.
Veta, ktorá je na slonovinovom hrebeni napísaná, znie: "Nech tento sloní kel vykorení vši z vlasov a brady".
"Nápis je veľmi ľudský, čo je fascinujúce," upozorňuje profesor
Josef Garfinkel z Hebrejskej univerzity. Dodáva, že vši trápia ľudí už
tisícročia a neboli ušetrení ani tí z najvyšších spoločenských vrstiev,
pričom "treba len dúfať, že hrebeň naozaj splnil svoj účel".
The Guardian pripomína, že prvé písma vznikli v Egypte a Mezopotámii
okolo roku 3200 pred n. l., neskladali sa však z písmen. Tvorili ich
stovky rozličných symbolov, ktoré reprezentovali celé slová či slabiky.
Prvá abeceda sa datuje do obdobia okolo roku 1800 pred n. l. a vynašli
ju ľudia hovoriaci jedným zo semitských jazykov, ktorí museli dobre
poznať hieroglyfické písmo egyptské. Tento abecedný systém sa používal
stovky rokov, až kým ho nakoniec neštandardizovali Féničania, žijúci v
súčasnom Libanone. Fénická abeceda sa tiež stala základom pre staroveké
písma grécke a latinské.